Nesmieš zatvárať oči, týka sa to aj teba

Autor: Dominika Paučová | 9.4.2018 o 13:28 | (upravené 5.5.2018 o 13:34) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  160x

Udalosti posledných týždňov zasiahli celé Slovensko. Mnohí z nás ani netušia, čo sa deje za pomyselnými zatvorenými dverami, avšak sme si istí, že to nie je nič dobré.  

V letnom semestri sme dostali ako čiastkovú úlohu jedného predmetu napísať a uverejniť investigatívny článok. Som študentkou masmediálnej komunikácie, preto si možno niekto pomyslí, že je to úplne normálne a mala by som ho mať hotový bez väčších problémov či akýchkoľvek výhovoriek. Nehovoriac o mojich spolužiakoch, medzi ktorými sa formujú budúci investigatívny novinári.

Z počiatku sme tomu neprikladali význam a brali sme túto úlohu ako každú inú, ktorú nám v škole zadajú. Avšak, prešlo len pár dní a všetko, doslova všetko sa zmenilo. Vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice. Neviem či ma viac zaskočila samotná vražda alebo to, čo sa dialo a ešte stále deje v našej krajine. Pravdupovediac, dlho som uvažovala o čom budem písať. Mala som mnoho tém, ktoré som chcela spracovať. Nad výberom témy som uvažovala až do chvíle, kým som neotvorila Word a nestlačila prvú klávesu. Nebudem písať len o tom, čo sa deje posledné týždne ale pokúsim sa zamerať na to, čo v tejto kauze odohralo dosť vážnu rolu, a čo ju odohráva aj v mnohých iných prípadoch, a to je investigatívna žurnalistika.

Kde je koreň celého problému? Ja ho vidím v slove „investigatívna“, čo v môžeme chápať aj pod synonymami, ako vyšetrovať či pátrať po niečom. Keď sa na to pozrieme lepšie, zistíme, že je to pátracia žurnalistika, ktorá sa snaží odkrývať zamlčané či utajované informácie, ktoré iným môžu uškodiť, no pre verejnosť sú dôležité. Keď hovorím, že môžu niekomu uškodiť ani trošku nepreháňam. Väčšinou sa jedná o informácie, ktoré súvisia so zneužívaním moci a porušovaním najvyšších zákonov.

Novinári často zhromažďujú informácie pre svoj investigatívny článok aj niekoľko týždňov či mesiacov, kým sa mu podarí spracovať všetky získané poznatky a kým si overí všetky fakty, pretože základom takýchto článkov je pravdivosť a serióznosť. Novinár má etickú a profesijnú povinnosť zabezpečiť, aby všetky informácie, ktoré získa má overené minimálne u dvoch spoľahlivých a serióznych zdrojov. Pokiaľ, si nie je istý svojimi informáciami, nemá ich nijako podložené alebo má dôvod myslieť si, že nemusia byť hodnoverné, tak akéto informácie nemá publikovať.

To sú dôvody, prečo sú investigatívny novinári pod neustálim tlakom. Jedným z nich je aj tlak či už zo strany médií, verejnosti a samozrejme, osôb, ktorých sa to týka najviac.

 

V takýchto prípadoch je ťažké definovať, v akom rozsahu je verejnosť manipulovaná médiami. My si nedokážeme spojiť dokopy toľko informácií, ktoré majú média a nevieme, čo nám povedia, a čo zataja. Jasnejší dôkaz o tom, že sa verejnosť stáva častokrát len bábkou pre média, a samozrejme, pre vládu sme už ani nemohli dostať. Od spomínanej vraždy Jána Kuciaka sa nám rúca krajina na hlavu. Najprv skončila vláda Róberta Fica, ktorá sa držala zubami aj nechtami aj napriek tomu, že tisícky ľudí vyjadrili svoj nesúhlas, následne sa do premiérskeho kresla dostane Peter Pellegrini, ktorému verejnosť svojimi demonštráciami taktiež dala najavo, že si neželá aby riadil našu krajinu.

Tu sa už o demokracií hovoriť nedá a byť investigatívnym novinárom medzi tým všetkým, čo na Slovensku máme je poriadne tvrdý a nebezpečný oriešok. Vďaka novinárom, ako bol Ján Kuciak vie verejnosť aspoň niečo, o tom, čo sa deje v štáte, v ktorom žijeme. Kto iný, ak nie oni by nám to povedal? Naša vláda, či premiér, či dokonca polícia, ktorej šéf by mal rýchlo nasledovať Fica a Kaliňáka?

Je veľa médií, ktorého majiteľom je rovnaká spoločnosť. Či už väčšia alebo menšia, mnoho majiteľov sa snaží udržať si status seriózneho periodika aj za cenu, že nie vždy koná správne. Najčastejšie sa niečo také deje v prípadoch, keď sa jedná o osobu, ktorá má vplyv, známe meno a vysoký post. Ako som už hovorila, každý si chce udržať dobré meno a médiu si dvakrát rozmyslí, čo bude publikovať. Tak sa opäť dostávame k večnému problému s manipuláciou médií. Ja sa pýtam, ako máme vedieť čo je pravda? Netvrdím, že nám médiá neustále klamú, to by som preháňala a hlavne krivdila slušným a poctivým novinárom ale je len na nich, čo nám povedia.

O slobode prejavu predsa veľmi dobre vieme, no kde sa to stratilo? Všetci máme právo povedať alebo napísať svoj názor, no ľudia sa väčšinou boja a povedia si, že je lepšie byť ticho. Počet tých, čo mali ešte aspoň kvapku odvahy povedať nahlas pravdu sa pred mesiacom opäť znížil, pretože zomrel človek, ktorý si len robil svoju prácu a robil presne toto, hovoril pravdu.

Keď mám pravdu povedať, písala som tento blog dlhšie než som očakávala. Po každom odseku som premýšľala nad svojimi riadkami. V skoro každom odseku je opísaný pohľad na inú tému a zároveň sú všetky dohromady poprepájané a súvisia spolu. Udalosti posledných týždňov ma doslova donútili použiť tu všetko, čo som napísala ale v prvom rade vôbec začať písať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Vietnamské bistrá u nás nie sú vietnamské

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?